Moderna Šípová Ruženka
Moderná Šípová Ruženka
Jedného krásneho dňa sa narodila ich krásna dcérka s nádhernými modrými očami farby letnej oblohy, ktorej dali meno Ruženka, po ružičkách, lebo mala ružové líčka podobné krásnej ružovej ruži.
Na krstiny pozvali veľa ľudí z bohatej štvrte ,len na Kláru pozabudli a to Kláru naštvalo, dozvedela sa že sa im narodila dcérka a ani sa neopovážili ju vyhľadať a išla na tú oslavu ,prišla tam a hneď pristúpila k postieľke a vyriekla kliatbu: Keď budeš mať 17 rokov pichneš sa do prsta a a zaspíš naveky.
A začala sa rehotať.
Ty si mi vzala muža a ja ti vezmem dcéru v rozkvetu, ktorú ani neuvidíš úplne sa rozvinúť do krásy a dospieť ,čo je najväčšie prianie matky vidieť svoju dcéru dobre dospieť.
A na to odkráčala z miestnosti.
Rozhostilo sa ticho ,len Izabela plakala a Viktor ju tuho držal a chlácholil, že nedovolí aby sa dcérke niečo stalo.
Roky plynuli ako voda a z Ruženky vyrástlo krásne dospievajúce dievča s vlasmi ako ako žiariace slnko a očami letnej oblohy a s tváričkou s jemnými črtami do tvaru srdca.
Chodilo na strednú školu do 2ročníka a bola tajne zamilovaná do jedného sladkého chlapca, ktorí si ju ale vôbec nevšímal, ani netušila že on ju tiež miluje a myslí si že je pre ňu, len vzduch. A pripravoval pre ňu krásny darček na jej 17-tiny,ktoré už mala mať za 2 týždne ,chcel jej dať kyticu ružových ruží, pozvať ju na romantické miesto a povedať jej že ju miluje.
Ako sa ten dátum blížil bol stále nervoznejší a nervoznejší.
Ruženka sa zbudila vo svojej posteli s nebesami, mala narodeniny, pri posteli si našla darčeky a začala ich rozbaľovať, boli to krásne dary ale najviac ju zaujala pozvánka na romantickú večeru na pláži pri svitu mesiačika a oblohou plnou hviezd a podpísaný bol pán neznámi.
Celý deň sa na to tešila, až nastal večer, vykradla sa z domu a išla na určené miesto, ako tam išla z diaľky zbadala pláž a svojho princa stáť pri sviečkach do tvaru srdca, utekala celá šťastná k nemu, keď k nemu dobehla ,za chrbtom niečo schovával, boli to ruže ružové ,ktoré si celá šťastná vzala ,ale netušila že na nich sú trny a ako prechádzala prstom po stonke jednej z ruží pichla sa do prstu ,pozrela naň z neho jej odkvapla kvapka krvi na piesok, zavrávorala a padla k zemi.
Z diaľky sa ozval chichot.
Konečne som sa pomstila, už sa nikdy neprebudí.
Chlapec sa rozhliadol kde je tá zlá čarodejnica, ale nikde ju nevidel, tak sa naklonil nad svojou princeznou svojich snov a ako sa na ňu ,ako sa na ňu pozeral ako tam leží, tak zistil že nie je mŕtva, ale len spí. Naklonil sa nad ňu a pobozkal ju na pery, dievča sa zrazu prebralo a usmialo sa na neho on ju celý šťastný zdvihol do náruče a rozkrútil sa s ňou.
Láska vyhrala nad zlom...
Koniec