Mária Terézia
Mária Terézia má dnes tisícky potomkov (5.6.2010, 9:00)
Po druhej svetovej vojne žila v Bratislave občianka s česky znejúci priezviskom, ktoré používala po svojom vydaji v roku 1944. V päťdesiatych rokoch ponúkla Mestskému múzeu do zbierok nábytok zo salónu, v ktorom u jej starých rodičov koncertoval Franz Liszt.
Ponúkla aj klavír, na ktorom Liszt hral. Mestské múzeum predmety nekúpilo. Buď neverilo v rodine tradovanej histórii, alebo vtedajšie vedenie múzea nemalo záujem, lebo za dôležitejšie sa považovalo venovať sa dejinám medzinárodného robotníckeho hnutia a zbierať predmety s ním súvisiace. Stopa po vtedy ponúkanom nábytku a hudobnom nástroji sa medzičasom stratila.
Možno skončili na smetisku ako mnoho iných vzácnych predmetov pripomínajúcich niektorými ešte aj dnes nenávidené a zatracované feudálne Uhorsko. Pani pritom hovorila pravdu. Liszt skutočne hral na klavíri v salóne jej predkov. Narodila sa totiž ako dcéra schudobnelého grófa Wielopolského v malej dedinke pri Trnave. Jej stará mama bola kniežacia princezná Albertina Montenuovo, vnučka Napoleonovej druhej manželky Márie Lujzy. Tá zasa bola aj po matke aj po otcovi pravnučkou Márie Terézie a jej manžela rímskeho cisára Františka I. Lotrinského.
Bratislavská občianka, o ktorej to jej susedia ani netušili (a to bolo po druhej svetovej vojne dobre), bola potomkyňou Habsburgovcov, Bourbonovcov, lotrinských kniežat, Mediciovcov aj Gonzagovcov, ako aj mnohých iných v minulosti významných európskych vladárskych dynastií. Bola vzdialenou príbuznou cisára Františka Jozefa aj nemeckého cisára Wilhelma II.Pani zomrela v Bratislave v roku 1968. Jej potomkovia emigrovali, dnes žijú prevažne v Kanade.Na svete v súčasností žije niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú dokázateľne potomkami Márie Terézie, hoci ich občianske mená o tom nič nehovoria.
S Bratislavou nepriamo spojená je história inej európskej kráľovnej. V 60. rokoch 18. storočia si v tesnom susedstve mestskej radnice kúpil starší dom či domy gróf Juraj (Georg) Apponyi. Pochádzal zo starej rodiny, ale len jeho starý otec Lazár Apponyi získal od uhorského kráľa Karola III. (otca Márie Terézie) 1718 najprv titul baróna a neskôr, v roku 1739, bol povýšený do grófskeho stavu. Predtým sa šľachtické tituly získavali najmä za zásluhy vo vojnách proti Turkom. Kráľ Karol odmeňoval povýšením do šľachtického stavu aj vynikajúcich štátnikov, diplomatov či dvorských úradníkov. Georg Apponyi, ktorý domy pri radnici 1760-61 prestaval na pohodlný mestský palác, bol 32 rokov členom kráľovskej miestodržiteľskej rady (1747 až 1779), potom v tej istej funkcii pokračoval jeho syn Anton (1779 až 1784). Antonov syn Juraj (Georg II.) žil prevažne vo Viedni.
Jeho syn, ďalší Juraj, presťahoval do Prešporku bohatú knižnicu, ktorú jeho otec vybudoval vo Viedni kúpami kníh zo zrušených kláštorných knižníc. Jeden z potomkov Apponyiovcov, gróf Július (Gyula) narodený vo Veľkých Oponiciach v roku 1873, sa oženil s Gladys Virginou Stewart, dcérou amerického diplomata - milionára. V roku 1915 sa im v Budapešti narodila ako prvá z troch detí dcéra Geraldína. Po smrti manžela (1924) sa vdova druhý raz vo Francúzsku vydala. O výchovu jej grófskych detí sa potom staral ich strýko gróf Anton Apponyi, ktorý býval trvalo v Budapešti. Geraldína sa dostala do internátnej kláštornej školy v mestečku Pressbaum neďaleko Viedne.
Za svoj domov však stále považovala Oponice, kam sa často vracala. Naučila sa a pomerne dobre hovorila po slovensky. Bola nadaná na reči a výborne spievala. V roku 1937 ju požiadal o ruku vtedajší albánsky kráľ (prv prezident a ešte skôr ministerský predseda) Ahmed Zogu. Kráľ Zogu bol mohamedán, Geraldína katolíčka. Napriek tomu sa za o dvadsať rokov staršieho ženícha vydala. Svadba bola v apríli 1938 v Tirane. Komtesa Geraldína z Oponíc sa stala kráľovnou.
V apríli 1939, dva dni po narodení jediného syna, korunného princa Leka, krajinu napadlo a obsadilo fašistické Taliansko podporované Hitlerom. Kráľovská rodina musela emigrovať. Ťažko chorá pôrodom vyčerpaná kráľovná náhlu cestu skoro neprežila. Dostali sa do Anglicka, neskôr žili v Egypte, potom vo Francúzsku, kde kráľ Zogu roku 1961 zomrel. Geraldína bola skutočnou kráľovnou len 345 dní. Do Tirany sa vrátila ako kráľovná-vdova až v júni 2000, a tam aj v roku 2002 ako 87-ročná zomrela. Pochovali ju v Tirane, jej manžel odpočíva na malom dedinskom cintoríne neďaleko Paríža.