Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Mária Antoaneta

9. 1. 2011

Mária Antoinetta

23.10.2008 14:00

Alexandre Dumas vo svojich románoch čerpal z jej života plným priehrštím. FRANCÚZSKA KRÁĽOVNÁ to vôbec nemala jednoduché a nedožila sa ani tridsiatich ôsmich rokov. Hlavu jej pred dvestopätnástimi rokmi od tela oddelila gilotína.

Pätnástym potomkom mocnej a vplyvnej cisárovnej Márie Terézie a cisára Františka I. bolo dievčatko. Maria Antonia Josepha Johana von Habsburg-Lothringen sa narodila 2. novembra 1755 vo viedenskom Hofburgu. Rakúska arcivojvodkyňa vyrastala na dvore, ktorý patril k najpokrokovejším v Európe. Cisársky pár oddeľoval súkromný život od oficiálneho, a tak sa ich deti mohli hrať i s tými obyčajnejšími, obliekať sa voľnejšie a mali k dispozícii aj záhradu či súkromnú zoo. Keďže malo dievčatko veľa starších sestier na vydaj, matka ho tak trochu zanedbávala. Prejavilo sa to aj na vzdelaní – dvanásťročná Mária vedela v rodnej nemčine čítať a písať iba s veľkými problémami.

Svadba ako politika

Keď Mária Terézia roku 1765 ovdovela a začala vládnuť spolu so synom Jozefom II., mala už premyslené, ako cez sobáše svojich dcér upevní postavenie krajiny. Pred dvoma rokmi sa totiž skončila sedemročná vojna a ona potrebovala posilniť zväzky s bývalými spojencami. Jej plány trochu narušila epidémia kiahní medzi dcérami na vydaj, a tak Mária nakoniec bola jediná vhodná na sobáš so šestnásťročným následníkom francúzskeho trónu. Štrnásťročná Mária sa 19. apríla 1770 vydávala na diaľku doma – ženícha zastupoval jej brat František a dostala oficiálne meno Mária Antoinetta. Francúzom ju odovzdali 7. mája 1770 a svadba s následníkom trónu Ľudovítom bola o deväť dní neskôr v paláci vo Versailles. Po nej nasledovalo rituálne uloženie do postele – v tých časoch platil zvyk, že manželstvo sa má naplniť vo svadobnú noc. Tomuto mladučkému páru sa to nepodarilo dlhých sedem rokov. A nielen to, ako sa neskôr ukázalo, primladý panovník nepripravený vládnuť krajine nikdy nekonal tak rozhodne, ako by to Francúzsko potrebovalo. Štrnásťročnú Máriu Antoinettu prijali vrelo. Keď sa mesiac po sobáši prvýkrát oficiálne predstavila verejnosti v Paríži, prišlo sa na ňu pozrieť 50-tisíc nadšených ľudí. Na kráľovskom dvore však až takú popularitu nemala, dvorné dámy ju medzi sebou pohrdlivo prezývali Rakúšanka.

Matkine výčitky

Mária Terézia dala svoju vydatú dcéru vo Francúzsku sledovať a vedela o každom jej kroku. Pravidelne jej v listoch vyčítala, že nevie vzbudiť vášeň vo svojom manželovi. Ľudovít so svojou ženou totiž spal iba občas. Kríza v spálni a matkine výčitky spôsobili, že sa budúca kráľovná vrhla na hazard – hrala karty a utrácala na konských dostihoch, za výlety do mesta, za nové šaty, topánky, šminky – až sa dostala do vážnych fi nančných problémov.

Kiahne sa opäť zamiešali do jej osudu, keď na ne v máji 1774 zomiera šesťdesiatštyriročný francúzsky kráľ Ľudovít XV. Máriinho manžela korunujú za kráľa Ľudovíta XVI. o mesiac neskôr. Situácia mladej kráľovnej sa komplikuje, keď jej švagriná kontesa dˇArtois porodí syna. Paríž vzápätí zaplavia satirické pamflety, ktoré kráľa obviňujú z impotencie a mladú kráľovnú zo sexuálnych orgií nielen s mužmi, ale aj so ženami. A podobné pamflety ju budú sprevádzať po celý jej krátky život, budú ju spájať s viacerými mužmi, ale všetko to budú iba výmysly. Historici totiž neobjavili nikde ani náznak dôkazu, že by kráľovná bola svojmu manželovi niekedy neverná. Očiernená Mária Antoinetta ešte väčšmi prepadla kartovým hrám. Od kráľa dostala peniaze na prebudovanie Malého Trianonu a jeho záhrad – čo neskôr zlé jazyky takisto prirátali k jej poburujúcim extravaganciám. Spálňa Márie Antoinetty v Malom Trianone – zámoček dala zrekonštruovať, čo jej neskôr vyčítali, lebo krajina sa topila v dlhoch.

Lekcia zo sexu

Francúzsko neplatilo dlhy zo sedemročnej vojny, a tak brat kráľovnej cisár Jozef II. pozval panovnícky pár v apríli 1777 na dlhšiu návštevu. Popritom chcel zistiť, prečo sa im nedarí mať potomka. Všeobecne sa predpokladalo, že mladý Ľudovít XVI. trpel na fimózu, čiže zrastenú predkožku, a potreboval korekčnú operáciu. Podľa dostupných prameňov vraj cisár pri rozhovore so švagrom zistil, že francúzsky panovník má uspokojivú erekciu, ale zrejme nezostáva vo svojej manželke tak dlho, aby stihol aj ejakulovať. Lekcia zo sexuálnej výchovy (alebo operácia) mladému panovníkovi prospela – Mária Antoinetta totiž konečne otehotnela, čo oficiálne potvrdili v máji 1778. Devätnásteho decembra sa jej po veľmi ťažkom pôrode s komplikáciami narodila dcéra Marie Thérese Charlotte. Parížski pamfletári okamžite začali uvažovať, či je kráľ jej skutočným otcom, ten to však nikdy nespochybnil a k maličkej mal veľmi vrúcny vzťah. Samozrejme, tlak na kráľovnú neustal – potrebovala porodiť mužského dediča trónu. Druhé tehotenstvo však neprinieslo vytúženého chlapca, v lete 1779 potratila. Až o dva roky neskôr sa 22. októbra narodil Márii Antoinette chlapec Ľudovít Jozef. Hoci ľudia oslavovali malého následníka trónu, politický vplyv na dvore si neupevnila.

Klesajúca popularita

Mária Antoinetta sa snažila svoje deti vychovávať sama odlišne od versailleských tradícií, podľa vzoru cisárskeho dvora vo Viedni. V júni 1783 otehotnela, ale v novembri opäť potratila. Aby prišla na iné myšlienky, začala čítať historické romány a dokonca sa venovala aj vede, keď sa zúčastnila na skúške vypúšťania teplovzdušných balónov. Najviac sa však starala o zdravie svojho syna, o ktorom všetci predpokladali, že sa dospelosti nedožije.

S manželom ĽUDOVÍTOM XVI. a rodinou, oficiálne portréty starostlivej matky jej mali zlepšiť imidž. Potom urobila Mária Antoinetta ďalšiu netradičnú vec, na ktorú vo Francúzsku neboli zvyknutí. Kúpila si zámok Saint-Cloud, ktorý chcela nechať ako dedičstvo svojim mladším deťom. U šľachty to však vzbudilo veľkú nevôľu, ktorá sa rozšírila po celej krajine. Francúzov šokovalo, že by ich kráľovná mala mať vlastnú rezidenciu nezávislú od kráľa. Navyše, za zámok zaplatila skoro šesť miliónov, zrenovovala jeho interiér a krajina to vnímala tak, že na splatenie dlhu Francúzska zase nebude dosť peňazí. Málo sa pozeralo na to, že kráľovná sa snažila pomáhať starým, slepým a vdovám a dokonca vo svojom paláci zriadila útulok pre nevydaté matky. Dvadsiateho siedmeho marca 1785 porodila druhého syna Ľudovíta Karola, našťastie, zdravšieho než jeho starší brat. Na verejnosti sa opäť objavili pamfl ety spochybňujúce otcovstvo kráľa. Máriu Antoinettu vykresľovali ako záletnicu z cudzej krajiny, ktorá má prázdnu hlavu a vie len utrácať.

Aféra s náhrdelníkom

Niekoľko mesiacov po pôrode dostala Mária Antoinetta list od známych klenotníkov Boeh mera a Bassenga. Písali v ňom o diamantovom náhrdelníku, ktorý si u nich mala potajme objednať cez prostredníka kardinála Rohana. Kráľovnú to šokovalo. Kardinála totiž neznášala a o masívny náhrdelník, ktorý dal pôvodne vyrobiť Ľudovít XV. pre svoju milenku du Barryovú, vôbec nemala záujem. Navyše, klenotníci jej ho už niekoľkokrát predtým ponúkali a ona ho vždy odmietla.

Napokon vyšlo najavo, že Rohan, ktorý sa zúfalo pokúšal získať jej priazeň, naletel svojej milenke podvodníckej kontese Jeanne de Lamotte-Valois. Tá sa spojila s falšovateľom Rétauxom de Villette a Rohanovi pomocou falošných listín nahovorila, že je kráľovninou priateľkou a Mária Antoinetta chce, aby Rohan pre ňu pompézny klenot kúpil. Kardinálovi dohovorila s dvojníčkou kráľovnej Nicole dˇOliviou tajnú schôdzku vo Versailles. Rohan uveril, klenot kúpil a manžel kontesy Jeanne ho potom predal londýnskym zlatníkom Greyovi a Jeffriesovi. Samozrejme, kardinál ani nemeckí klenotníci nevideli z peňazí nič.

Bol z toho obrovský škandál a jeho aktéri – kardinál, falšovateľ, kontesa Jeanne a dvojníčka Nicole skončili vo väzení. Bohužiaľ, prípad sa dostal pred parížsky parlament a na verejnosť. Obvinená kontesa sa obhajovala falošným tvrdením, že kráľovná mala sexuálny pomer s kardinálom ako odmenu za náhrdelník. Rohana nakoniec síce zbavili viny, ale aj všetkých titulov a vykázali ho z kráľovského dvora. Lamottovci dostali doživotie, hoci kontesinho manžela odsúdili v neprítomnosti – ešte stále bol v Londýne. Najhoršie z celej aféry vyšla kráľovná. Hoci s ňou nemala nič spoločné, intrigy a reči, ktoré sa okolo nej za tie roky šírili, spôsobili nedôveru celého Francúzska. Ľudia boli presvedčení, že klamala. Mária Antoinetta v tieni tohto procesu oslávila tridsiatku – začala sa serióznejšie obliekať a pribrala. Onedlho sa ukázalo, že je zase tehotná. Jej druhá dcéra Sophie Hélene Béatrix sa narodila 9. júla 1786 niekoľko týždňov pred termínom.

V politike

Ľudovít XVI. sa pokúšal o finančné reformy, ktoré mali pomôcť zadlženému Francúzsku, ale nemal podporu šľachty. Mária Antoinetta sa pomaly začala angažovať aj v politike, hoci nie v záujme Rakúska, ako to kedysi naplánovala jej matka, ale pre svojich synov. Potrebovala si zlepšiť imidž pošramotený aférou diamantového náhrdelníka a podržať kráľa, ktorého trápili vážne depresie a začal sa politickým rozhodnutiam vyhýbať. V pamfl etoch príznaky jeho choroby označovali za alkoholizmus, a tak Mária Antoinetta získavala v politike vplyv, čo vôbec neplánovala. Finančné problémy v krajine však sama nedokázala vyriešiť, a tak opäť na jej hlavu padla vina za to, že sa Francúzsko topí v dlhoch. Dostala prezývku Madam Defi cit. Okrem toho sa jej protivníčke z kauzy náhrdelník Jeanne de Lamotte-Valois podarilo ujsť z väzenia do Londýna a odtiaľ zásobovať Francúzsko ďalšími lžami o afére.

Politická situácia sa začala zhoršovať, keď začali kráľove skutky verejne spochybňovať. Mária Antoinetta sa zatiaľ starala o chorého následníka trónu, ktorému tuberkulóza zničila chrbticu. Život v krajine sa nezlepšoval, ale kráľovná myslela iba na zdravie svojho syna. Ten, bohužiaľ, 4. júna 1789 zomrel. Inokedy by boli Francúzi smútili, ale v tomto období ich najviac zaujímalo, aký osud čaká krajinu a ako dopadne potravinová kríza.

Smrť gilotínou

Situácia vo Francúzsku bola neudržateľná a vyžadovala si reformy. Uprostred politických pohybov a zmien Márii Antoinette a jej rodine jednoducho osud neprial. Existovali rôzne plány na jej útek z krajiny, premrhalo sa však množstvo vzácneho času a ten jediný, ktorý sa 21. júna 1791 uskutočnil, sa skončil fiaskom. Jakobíni to šikovne využili a volali po úplnom zrušení monarchie v krajine. Situáciu kráľovnej nezlepšilo ani to, že jej brat rakúsky cisár Leopold II. sa pokúsil využiť chaos, v ktorom sa Francúzsko nachádzalo. V apríli 1792 Francúzsko vyhlasuje vojnu Rakúsku a na kráľovnú sa ľudia pozerajú ako na nepriateľku. Tridsiateho prvého júla kráľa oficiálne zbavujú trónu a jeho rodina končí za mrežami v paláci Marais, 21. septembra ofi ciálne zrušia monarchiu. Ľudovíta XVI. sa jeho bývalí poddaní chystajú súdiť. Samozrejme, výsledok je jednoznačný – 21. januára 1793 ho čaká smrť gilotínou.

Vdova od žiaľu odmieta jesť a jej zdravie sa rapídne zhoršuje. Má tuberkulózu a pravdepodobne i rakovinu maternice, často krváca. O jej osude sa vedú diskusie – hovorí sa o exile v Amerike, ale aj o súdnom procese. Pred revolučný tribunál ju nakoniec postavia 14. októbra a nedajú jej ani šancu pripraviť si poriadnu obhajobu. Obvinia ju z organizovania orgií vo Versailles, z toho, že do Rakúska posielala francúzske milióny, že plánovala vraždu vojvodu z Orleansu, že vyhlásila svojho syna za kráľa Francúzska a pripravila masakru Švajčiarskej gardy. Najvážnejším obvinením však bolo, že sexuálne zneužila svojho syna. Jej reakcia bola taká emotívna, že sa na jej stranu priklonili aj ženy z ľudu. Márii Antoinette to však nepomohlo. Po dvojdňovom procese ju 16. októbra, oblečenú ako bežnú gazdinú, dva a pol týždňa pred jej 38. narodeninami popravili gilotínou. Jej telo hodili do neoznačeného hrobu na cintoríne La Madeleine, ktorý oficiálne zatvorili v roku 1794. Telá Ľudovíta XVI. a jeho manželky Márie Antoinetty exhumovali až v januári 1815 a ich ostatky po kresťansky pochovali vedľa ostatných francúzskych panovníkov v Bazilike sv. Denisa.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.