Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Trochu ina skola

4. 1. 2011

Trochu iná škola.1 časť

Vždy som vedela že moja babka nie je taká ako všetky ostatné babky,proste bola iná ,nielenže vyzerala moc mladá aby sa dala nazvať babkou a to už jej ťahalo na 80rokov ale vyzerala asi na 50rokov,ja viem je to čudné,ale je to tak a to som ešte nevedela kto vlastne moja babka je a akú ma vlastne moc,okrem toho že vie rozprávať tie najlepšie a najpútavejšie rozprávky ktoré som ako malá milovala,kde vystupovali vili a krásne čarodejnice,ktoré neboli zlé ako nám by ich popisovala cirkev,ale dobré ktoré ľuďom pomáhali a ne im škodili.
Teraz už som dospelá a viem čo som som taká istá ako moja babka,som mladá čarodejnica.
Ale bude najlepšie keď začnem od začiatku,mala som normálne dectvo ako všetky ostatné decká,len s jedným rozdielom,bola som vnímavejšie a pozornejšia ako ostatné,niekedy som mala pocit že sa niečo zlého stane a ono sa to o pár dni aj stalo,to bolo úplne bláznivé,nechcela som tomu veriť,ale nejak zvlášť som tomu nevenovala pozornosť.Až do chvíle než som mala 21narodeniny,si ma babka zavolala k sebe,aby som u nej strávila jarné prázdniny,zrovna vyšli na marec teda na moje narodeniny a ja som súhlasila vždy som tam rada chodila.Keď som tam prišla k nej do starého veľkého domu kde babka bývala sama už,lebo dedko pred pár rokmi tragicky zahynul pri leteckom nešťastí ,ale nikdy s neprišlo na to prečo to lietadlo spadlo a prečo všetci prežili a dedko jediný zomrel.babku to vtedy úplne zničilo.Ani som poriadne nevošla a babka už vedela že som to ja a šla ma privítať,vystískala ma.
                 Poď za mnou hovorila mi a ťahala ma za sebou a niečo hovorila o tom že už je čas aby si spoznala svoj osud,nechápala som o čom to hovori,ale zvedavosť mi nedala a šla som s ňou k starej knihovni a len som pozrela s nemým úžasom keď babka chytila starý svícen na stole pred poličkou s knihami a otočila nim a polička sa uvolnila a objavila sa za ňou dlhá chodba.Babka tam šla a ja za ňou.Na konci chodby boli dvere a tie sa zrazu otvorili za nimi bol úplne iný svet plný farieb a života,života takého aký som nepoznala,života plného čarodejníc,čarodejníkov,víl,elfov,upírov, vlkodlakov,škriatkov a iných bytostí čo by som možno ani nedokázala sama pomenovať,bol to čarovný svet,ako z rozprávky,ale skutočný a do tohoto sveta ma chcela babička uviesť.
Šla som za ňou preplietajuc sa škriatkami,elfmi,čarodejníkmi a inými bytosťami až k jednému obchodu.Babka pozdravila malého predavača,ono to bol trpaslík a usmial sa na mňa:A mladá dáma už má 21rokov,gratulujem.
A podal mi ruku.
Tak teda slečna to by si už niečo mala mať.
A zmizol vzadu a keď sa vrátil niesol v rukách košík a v ňom mal čarovné prútiky a povedal nech zavriem oči a vyberiem si ten prútik ku ktorému ma to bude najviac tiahnuť.Aj som si vybrala a keď som otvorila oči,držala som prútik nie drevený ale zo striebra ,dlhý asi 20cm a tenký.
A slečna si vybrala vznešený prútik,teda je veľmi vznešená a citlivá mladá dáma.
Konečne som sa spamätala a spýtala sa babky čo sa deje a ono mi to v krátkosti povedala,vraj som čarodejnica a že sa to dedí z babky na vnučku a že keď budem matka ta moje dieťa to nezdedí až jej dcéra a keď som sa spýtala čo sa stane keď sa nenarodí dcéra,len sa usmiala a povedala že vždy sa dcére narodí dcéra.

               Nechápala som to vôbec a už ma ťahala ďalej do ďalšieho obchodu,tu boli zvieratá a to mačky,potkany,vlci vrany,pavúky a podobne a ja som si vybrala vlka,to zviera ako keby si vybralo mňa,tak sa na mňa uprene pozeralo,že som si ho musela vybrať a na moje počudovanie ten vlk hovoril ,ale rozumela som mu iba ja,on mi prehováral do mysle a ja som mu mysľou odpovedala,tak som sa dozvedela jeho meno volal sa Ezechiel a pochádzal z ďalekých lesov zo severu.
Babka ma dokonca predstavila riaditeľke školy,veľmi inteligentnej už 120ročnej čarodejnici,ktorej by ste hádali sotva 80rokov,teda som sa dozvedela že čarodejnice sa priemerne dožívajú o 30rokov viac ako normálny ľudia a vraj bádať je to až v 30tke kedy sa čas pre čarodejnice a čarodejníkov ako keby zastavil a to na celých 30rokov a keď majú 60rokov čas pokračuje ďalej a oni stárnu ako normálny ľudia.
Riaditeľka čarodejnickej vysokej školy mi povedala že na výšku nastúpim k ním na školu a naučím sa čarovať a pomáhať ľudom a bojovať proti zlým mocnostiam ako upírom,vlkodlakom a iným demonickým stvoreniam.Nechápala som moc tomu,ale babička ma upokojila že sa nemusím báť,tak som sa na tú školu prihlásila...koniec prvej časti

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

pribeh

(moncici, 4. 1. 2011 17:28)

pribeh je na pokracovanie